Určite si na tú chvíľu pamätajú všeci majitelia psíkov. Tí, ktorých to ešte len čaká však môžu čítať tiež.
Rozhodnutie o kúpe domáceho zvieratka, v našom prípade psíka, ale platí to aj paušálne, je rozhodnutím na dlhé obdobie. Toto sa už popísalo všade, ale ide o to si túto informáciu naozaj uvedomiť a prijať ju.
Ako malé dieťa som veľmi túžila po psíkovi… Reálne si povedzme, že psík je zodpovednosť a síce môžeme dieťaťu vysvetliť aké záväzky to obnáša, ale zodpovednosť tu vždy musí mať rodič. Preto si treba uvedomiť, že raz keď poviete áno, bude to ležať na vašich pleciach a váš zoznam úloh sa rozšíri. Z vlastnej skúsenosti a rozprávania zákazníkov viem, že nie vždy je to také ako si predstavovali.
Druhé najdôležitejšie rozhodnutie je vybrať rasu alebo teda pri orieškoch aspoň veľkostný ráz. Treba si uvedomiť čo od psíka očakávam a čo mu ja viem ponúknuť.
Keď chcem mať psíka s krásnou a oslnivou srsťou, musím vedieť, že to bude vyžadovať moju starostlivosť a pravdepodobne aj návštevy psích salónov pre odbornú starostlivosť a strih. Keď sa chcem čo najmenej venovať starostlivosti o zovňajšok zvolím krátkosrstého psíka avšak musím vedieť, že bude pĺznuť a chlpy budú naozaj všade a aj keď to bude vzrastovo veľký pes, nemôže byť celoročne vonku, pokiaľ nemá naozaj kvalitnú podsadu, ako napríklad Slovenský Čuvač. Ďalej sa mi môže páčiť polovný pes ako Weimarský Stavač, ale som ochotný chodť na naozaj dlhé vychádzky do lesa alebo sa chcem iba korzovať po meste a sedieť na káve? Jedna vec je čo sa mi páči a druhá čo bude psík vyžadovať…Keď budete v tomto kroku k sebe úprimný a odpoviete si na otázky objektívne tak budete mať naozaj šastného psa 🙂
Keď príde psík do salónu po chvíli už väčšinou vidím či je to pre daného majiteľa prvý alebo už druhý či x-tý psík v poradí. Je to tak, že pri prvom psíkovi majiteľ väčšinou spraví snáď všetky chyby 🙂 Ani u mňa to nebolo inak.
Napríklad základná chyba je už pri učení na potrebu. Všetci rozprávajú, ako trestajú aby si to čo najlepšie šteňa uvedomilo…no to je úplný omyl…Robiť potrebu je prirodzené!
Treba však chváliť keď sa podarí na správnom mieste, t.j. vonku. Chválte tak, ako keby zabehol maratón alebo dostal Nobelovu cenu. Môžete spraviť aj oslavný tanček. Ja som touto metódou mala psíka naučeného na potrebu vonku do týždňa 🙂 Výchova cez pochvalu tiež priaznivo vplýva v budovaní zdravého sebavedomia psíčka. T.j. nebudete mať ustráchaného a neurotického psa, pretože ste ho väčšinou iba tĺkli.
A posledná rada, nenechajte si radiť od susedov, známych alebo okoloidúcich. Kúpte si kvalitnú literatúru, čítajte a spravte si vlastný názor.
Galéria
Kľúčové slová
